To čo ma baví. To, čo dáva môjmu životu zmysel. Moja Tvorba. Vždy som inklinoval k starému umeniu. Realizmus. Leonardo. Michelangelo.Rembrandt. Vermeer van Delft. Impresionizmus. Manet a Monet. Corot. Prerafaelisti. Rosseti, Hunt. Millais. Mucha. Secesia. Mojím obľúbeným obdobím v dejinách umenia bola predovšetkým renesancia, ale aj umenie starého Egypta. Toto všetko malo a má na mňa neustále vplyv. Dokonalosť starých majstrov, farebnosť impresionistických diel... Ľahké dotyky štetca, farebné škvrny, ale aj vyhladený rukopis klasikov.
V mojej tvorbe zohráva dôležitú úlohu aj príroda. Milujem maľbu v plenéri, milujem prírodu, jej zeleň, jej farebnosť, vôňu a dobrodružstvo. Už od malička som bol k nej vedený a každodenné výlety do lesa či k vode boli súčasťou môjho detstva, môjho podvedomia. Rád som ju spoznával a azda aj preto som si neskôr našiel vzťah k Leonardovi, k jeho tvorbe. Kresbám kvetov, tvárí, detailným vedeckým štúdiám pozemského hmatateľného sveta. Práve Leonardo bol ten, kto ma v detstve najviac oslovil. S radosťou som v knihách skúmal tváre jeho Madon, či tváre apoštolov na jeho Poslednej večeri. Fascinovalo ma tajomstvo jeho diela, chladná farebnosť jeho obrazov. Odkresľoval som ho, učil som sa od neho. A azda i tak som si vybudoval vzťah ku portrétom, ku kresleniu ako takému.
Väčšinou sa venujem práve portrétom, ale aj svojim fantáziám a v poslednej dobe čoraz radšej experimentujem, či už s technikou alebo aj farebnosťou, či námetmi. Naposledy som zahodil štetce a zobral som si len špachtľu, a mazal som a poviem vám bol to pôžitok. Ale o tom v inom článku. Snažím sa, aby som to čo robím, robil vždy najlepšie a aby som pre to urobil maximum. Umenie je podľa mňa to, čo človeka robí človekom (veď čo by sme tu mali bez divadla, filmu, tanca, architektúry, sochárstva, literatúry, maľby?). Umenie obohacuje život, je jeho dušou, umenie sú hodnoty, ale do istej miery aj remeslo, je to niečo, čo ťažko definovať, ale každého jedinca, ktorého životom sa stalo umenie charakterizuje chuť niečo tvoriť, byť kreatívnym. A myslím, teda som presvedčený, že k týmto ľuďom patrím aj ja. Túžim a chcem niečo vytvoriť, ešte celkom neviem čo, ešte si len hľadám cestu, ale verím, že napokon nájdem seba a svoj štýl, svoj rukopis. Na všetko však treba dozrieť, na všetko musí prísť ten správny čas. A tak stále snívam Posledný sen môjho detstva.
Okrem maľovania, kreslenia, sa venujem aj písaniu poézie, aj keď si nemyslím, že moja "literárna" stánka je na nejakej vysokej úrovni, sú to skôr také úlety. Pokusy vyjadriť sa aj inač než len štetcom a ceruzou. Sem tam píšem aj kratšie poviedky, vymýšľam si osobnosti, postavy (Dezider Hankin, Albert Rold), i s nimi vás neskôr zoznámim. Sú to osamotené stĺpy, monolity. Vznikajú ako predstava a dýchajú ako živí ľudia. Páči sa mi, keď môžem niečo takéto stvoriť. Však uvidíte.
Život človeka by mal byť naplnením jeho predstáv a snov, mal by mať nejaký zmysel, ten môj má, nielen v umení, nielen v kreativite, ale aj v ľuďoch, ktorých mám rád, v snoch, ktoré snívam, v príbehoch, v ktorých sa fantázia mieša s realitou. Tento blog vznikol preto, lebo som chcel, toto všetko je len mojou spektakulárnou rovinou, nejde o nič záväzné, ja len cítim potrebu písať. Tak snáď, keď budete čítať tieto radky, pochopíte, že v živote je dôležitá optimálnosť vášho myslenia a možno to nepochopíte, ale to nevadí. Obidve možnosti totiž hraničia s optimálnosťou. Teda aspoň myslím.
Tak ja pripájam pár fotografií mojich diel.
 |
| Mat, tempera, 50x70 cm (inšpirácia Salvadorom Dalím), môj psychologický autoportrét |
 |
| Polnočný súboj, olej na plátne, 50x70cm, |
 |
| Z výstavy Vážne?! v čajovni (o tej v inom podrobnejšom článku) |
 |
| Utierka, tempera, A4 |
 |
| Svetlanka, olej na platne, 18x 24 cm |
 |
| Bodliak, tempera |
 |
Predstava, olej na platne
Toto sú len útržky z mojej tvorby, je to len časť niečoho, čo sa odohráva vnútri, vo mne. Je to počiatok (dúfam, že nie koniec) mojej cesty. Snáď bude úspešná. Najmä však, aby bola optimálna. Tak teda, čo vravíte?
|
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára